Ako precestovať Jordánsko za 4 dni

Ešte pred pár mesiaci by som o Jordánsku vedela povedať len toľko, že sa tu nachádza jeden zo 7 divov sveta, skalné mesto Petra. Keď som o krajine začala študovať viac, zostala som v údive. UNESCO predpokladám tiež, keď spoznalo nádheru ukrytú v Jordánskom kráľovstve a zaradilo jeho 5 atrakcií na svoj zoznam.

Otvorila som mapu a zistila, že len kúsok od jordánskych hraníc sa nachádza letisko Ovda, ktoré Ryanair pretriasa na svojom webe so šokujúco nízkou cenou spiatočných leteniek pohybujúcou sa medzi 40 až 70 eurami. Rozhodnuté. Štyri dni budú stačiť, pomyslela som si, rezervovala sebe a trom ďalším kamarátom ubytovanie na každú noc a pre každého objednala Jordánsky pas (viac o JORDAN PASSe nižšie). A cesta sa môže začať.

Z bratislavského letiska do izraelského Eilatu, Ovdy, trvá cesta približne tri a pol hodiny. V Izraeli víza nepotrebujete a po prílete vás čaká len niekoľko otázok typu „čo plánujete v krajine robiť, kde budete bývať, s kým cestujete a pod.“. Milej pracovníčke letiska som odpovedala, že sa ihneď presúvam do Jordánska a rovnako učiním v môj posledný deň, teda pobyt v Izraeli míňam na úkor jordánskemu dobrodružstvu. Viac sa nepýtala.

Z letiska, ktoré je vzdialené približne 60 km od strediska Eilat, vás do jeho centra pohodlne dovezie shuttle bus, medzimestská autobusová linka (BUS 282 OVDA-EILAT) alebo taxi. My sme mali lístky na autobus vopred rezervované a doviezol nás až po hranicu s Jordánskom (Yitzhak Rabin Border), kde sme absolvovali drobnú kontrolu a zaplatili výstupný poplatok cca 29 eur. Nasledovalo okienko „customs“ a kontrola pasov a spokojne sme kráčali k jordánskej hranici (Wadi Araba Border). Tu nám proces vstupu do krajiny uľahčil JORDAN PASS, ktorý sme si zakúpili vopred. Na jordánskej colnici prebehlo tiež niekoľko otázok smerujúcich k zisteniu účelu našej návštevy, avšak vypočúvanie bolo sprevádzané miestnymi vtípkami a flirtovaním rozkokošených policajtov. Fú, všetko vybavené, už len prevziať auto a plniť si cestovateľské sny!

Z Aqaby, jediného prístavného mesta Jordánska, kde sme si zamenili eurá za jordánske dináre (JID) a kde sme prvý krát okúsili vynikajúcu miestnu gastronómiu v pouličnej reštaurácii, sme sa pri západe slnka presunuli smerom na sever k Mŕtvemu moru. Až na jeho úplne najsevernejší bod trvá cesta okolo štyroch hodín. Dobrý povrch, osvetlenie, perfektné značenie a kvalita ciest nás príjemne prekvapili. GPSka nám signalizovala, že o pár kilometrov sa blížime k nášmu ubytovaniu a cestou sme míňali množstvo plážových rezortov prestížnych hotelových sietí. Pomyslela som si, ako dobre sme urobili, že sme našli ekonomické ubytovanie, hoci nie priamo na pláži. Okolo jedenástej sme boli na mieste, v apartmánovom dome (Thara Real Estate), ktorý bol príjemný, čistý a len pár minút jazdy od mora.

Ráno nás prebralo zistenie, že sme urobili fatálnu chybu. Totiž, po vyše hodinovom hľadaní a jazdy okolo pobrežia sme nenašli žiadnu verejnú pláž, len rezorty ponúkajúce pobyt na pláži za cenu, o ktorú sme sa mohli ulakomiť a kúpiť si pobyt na jednu noc v niektorom z nich s raňajkami, výhľadom na šíre Mŕtve more a možnosťou kúpania. Preglgli sme to, obetovali 70 dinárov a čvachtali sa vo vode, do ktorej naozaj neskáčte po hlave a v ktorej sa budete cítiť ako v rôsole. Nezabudnuteľný pocit.

Čas neúprosne bežal a my sme sa cez západnú časť hlavného mesta Ammánu presunuli do unikátneho mesta Jerash, ktoré určite patrí k TOP historickým miestam, ktoré som kedy mala možnosť vidieť. Ako keby ste kráčali po rímskom Forum Romanum a okolo vás sa týčili veľkolepé arkády, chrámy, antické stĺpy, divadlá i hippodrom. Jerash je najzachovalejším rímskym mestom Stredného Východu a dovoľujem si tvrdiť, že jedným z najzachovalejších na svete vôbec. Máte chuť sa ním prechádzať hore-dole a nechať sa unášať nekonečnosťou jeho priestoru a pokornou atmosférou dávnej minulosti. Zotmieva sa a my musíme ísť ďalej.

Vraciame sa smerom na juh a cez mesto mozaiky, Madabu. Žiaľ, je neskoro a turistické centrum so všetkými jeho skvostami je zatvorené. Keby sem máte cestu cez deň, určite sa zastavte. Kresťanské kostoly v srdci prevažne moslimskej krajiny a najstaršia mozaika na svete vykresľujúca podobu Svätej zeme zo šiesteho storočia sú skutočným podkladom dedičstva ľudstva.

Opúšťame Kings Road, vedúcu do našej cieľovej destinácie, Petry, pretože nás obťažujú desiatky spomaľovačov na cestách a neustále striedanie dediniek. Možno to nebola správna voľba, lebo sa ocitáme na ceste, ktorá obopína holé kopce, absolvujeme prevýšenia, zákruty a občas sa pristihujem, ako na sedadle spolujazdca zarývam chodidlá do koberčeka a pomyselne brzdím. Občas to totiž vyzerá, že sa vedľa seba dve autá nevojdú. Fu, aj toto sme zvládli, pripájame sa na krásnu cestu vysvietenú ako pristávacia dráha a mierime do dedinky Wadi Musa, ktorá je vstupnou bránou do slávnej Petry. Ako hrušky po daždi padáme do postele v hoteli (La Maison, odporúčam, je blízko vstupu do Petry, servíruje vynikajúce raňajky a je za dobrú cenu).

Asi o piatej hodine ráno sa budím, pretože mi pri uchu hučí nejaký veľmi veriaci moslim. Nie, zdalo sa mi to. Je to zvuk rannej modlitby, ktorý vychádza z reproduktorov umiestnených podľa mňa pod mojím oknom. Ešte aspoň hodinku! Otáčam sa na druhý bok.

Po výborných raňajkách smerujeme za vysnívaným cieľom. Drobná kontrola osobných vecí a už sa vidíme na prašnej cestičke, ktorá vedie k známej rokline Siq. Impozantné skaly obklopujú uzučkú cestu, ktorou kedysi premávali karavany s ťavami a obchodníkmi, ktorí prevážali korenie, čaj a vzácne kadidlo. Sem tam sa v skalách mihnú vytesané chrámy, ktoré v nás však zatiaľ nebudia mimoriadny dojem. Asi po jednom kilometri ju vidíme! Cez červenkastú skalu pretŕča kúsok podoby Pokladnice!

Tento obrázok poznám veľmi dobre. Treasury, po arabsky Al-Khazneh, je monument, ktorý nájdete na väčšine pohľadníc, magnetiek a fotiek cestovateľov. Je nádherná! Dnu sa však nedostanete. Vstup strážia ospalé ťavy a miestni pánkovia, ktorí si privyrábajú tým, že prevážajú turistov po údolí Petry. A to trvá aj celý deň. Obrovské nálezisko chrámov vytesaných do na prvý pohľad nepoddajných skál, divadlá, svätyne, námestia a pozostatky sídiel Nabatánov, ktorí tu kedysi žili a zanechali po sebe kolosálne stopy hodné obdivu, môžete preskúmavať nie jeden deň, ale pokojne celý týždeň. My sme mali jedno doobedie. Vybrali sme sa preto údolie preskúmať zhora. Stúpali sme po kamenných schodoch, stretali kočovných beduínov, ktorých príbytky nás šokovali svojou skromnosťou a čakali na moment, kedy sa nám Petra otvorí vo svojej monumentálnosti z úplného vrcholu.

Aj na instagram človek potrebuje niečo zavesiť a ako inak, nemôže chýbať záber na Pokladnicu z úplného vrchu. Táto výprava by však trvala minimálne hodinu a tú, žiaľ, nemáme. Pristavuje sa pri nás miestny sprievodca so slovami: „Vezmem vás tam za desať minút“. Dohadujeme sa na cene a za 10 dinárov nás berie na asi najdobrodružnejšiu cestu nášho života. Prečo 10 minút? A prečo som sa na toto dala ukecať? Pýtam sa a vidím samu seba, ako sa škrabem medzi skalami, vyťahujem, rozprestieram ako žaba a pod sebou vidím priepasť. Adrenalín až za ušami a po chvíľke sme tam, celkom hore. Nádhera! (ak sa nebojíte, určite absolvujte a ak sa bojíte, prekonajte sa, stojí to za to!).

Po zostupe sa ešte občerstvíme sladučkou šťavou z granátových jabĺk a pokračujeme smerom na západ, do púšte, alebo „mesačného údolia“. Wadi Rum je rozľahlá oblasť zaradená do svetového dedičstva UNESCO a je ideálnym miestom na utriedenie myšlienok. Tu naozaj vypnete. Prichádzame k bráne s názvom „Visitor center“ a víta nás asi trinásťročný mladík, ktorý tvrdí, že nás vezme do nášho kempu (funguje to tak, že auto zaparkujete na parkovisku a ďalej si pre vás prídu vaši ubytovatelia so silnými autami, ktoré zdolajú aj problémy, akými sú zapadnutie v dune).

Brázdime púštnu krajinu a smerujeme k príbytku, ktorý sa podobá tradičnému beduínskemu stanu. Slnko pomaly zapadá a snažím sa prehovoriť majiteľa kempu, aby nás vzal na rýchlu prehliadku údolia a jeho krás. Ochotne privolí a za asi dvadsať dinárov nás odvezie k veľkolepému dielu prírody, skalným masívom hrajúcim pri zapadajúcom slnku neuveriteľne krásnymi odtieňmi. Šliapeme smerom hore po pieskovej dune na jednu zo skál, kde bez slov obdivujeme okolitú krajinu.

Po návrate do kempu nás Mehmet hostí lahodným čajom s prímesou korenín, ktorý je extrémne sladučký, ale prudko návykový. Nasleduje tradičná večera, prechádzka pod hviezdami a návrat do postele, ktorý je však menej komfortný. Navliekame na seba všetky vrstvy, v decembri na púšti s negližé naozaj nerátajte. Spájame postele, tisneme sa „na lyžičky“ (pozn. redakcie: po záhorácky „na užičky“) a netešíme sa na ráno. Čaká nás totiž odlet domov, teda, mal nás čakať.

Cesta na hranicu z Wadi Rum trvá už len hodinku, máme dosť veľkú rezervu na odlet, aby sme nakúpili ešte aj suveníry v Duty Freečku. Prichádzame na hranicu s Izraelom, pred ktorou čakajú nervózni ľudia. Hranica je zavretá. Štrajk, ktorí oznámili ráno (kvôli Trumpovému vyhláseniu o Jeruzaleme ako hlavnom meste Izraela) má trvať až do dvanástej. Super. My letíme o jednej. Na stránke letiska zisťujeme, že bol let posunutý, teda máme nádej, že ho stíhame. Po otvorení hraníc a extrémne rýchlom vybavení na oboch stranách berieme taxi, ktoré sa ženie rýchlosťou 160 km k nášmu cieľu. Uff… sme tu, prosíme letiskový personál, aby nás uprednostnil, naše lietadlo odlieta  za hodinu. Nasleduje stresujúci proces, pýtajú sa nás, kto sme, čo sme tu robili, či sme tu niekoho spoznali, kto nám balil batožinu, čo si odvážame, prezerajú pečiatky v pase, na každú jednu sa vypytujú, začína to byť nepríjemné, pretože sa pri každom z nás strieda niekoľko pracovníkov a otázky sa dookola opakujú. Dostávame sa cez nich, nasleduje kontrola batožiny. Jedna, druhá, majú tam hotové laboratóriá a k tomu milión otázok. Konečne prichádzame k predposlednému okienku, keď nám oznamujú, že nás už na let nepripustia… tu du dum… po dlhom rozhodovaní, ako sa dostať domov, kupujeme letenky na ďalší deň do Berlína a ideme si užiť mesto pri mori. A konečne, po štyroch dňoch si doprajeme vychladené lahodné pivko.

Eilat je skvelý. Úplne odlišný ako konzervatívne Jordánsko… stretnete tu ľudí so zelenými vlasmi, turistov odetých skôr menej ako viac, hlučné skupinky mladých ponevierajúcich sa po rušných uličkách prímorského letoviska, ktoré skôr pripomína Slnečné pobrežie ako mesto v Izraeli. Vysvietená promenáda, plážové bary, reštaurácie žijúce do noci, kolotoče, trhy, shopping centrá a úžasné hotely. Trocha drahé, ale kvalitné. Ubytovávame sa v jednom z nich a užívame si teraz už naozaj poslednú noc…

Rady pred cestou

Skontrolujte si platnosť pasu, ktorá by mala byť minimálne 6 mesiacov po návrate z krajiny.

Zbaľte si pohodlné oblečenie a dámy, určite nechajte všetky „sexi kúsky“ z vášho šatníka doma, miestni by mohli zažiť šok a vy sa nebudete cítiť pri všetkých tých pohľadoch príjemne.

Ak plánujete stihnúť toho z Jordánska viac a máte na svojom liste viac pamiatok a atrakcií, neváhajte a kúpte si Jordánsky pas: www.jordanpass.jo. V jeho cene máte a 40 atrakcií Jordánska vrátane Petry, elektronické brožúry o navštívených miestach a garanciu „neplatenia víz“ pri pobyte viac ako 4 dni (3 noci) v krajine. Nám sa Jordan pass vyplatil.

Transfer Ovda – Eilat

Odporúčam využiť shuttle bus premávajúci bezprostredne po prílete vašej linky z letiska Ovda do strediska Eilat (cca 40 minút) a až k hranici s Jordánskom: www.eilatshuttle.com. Cena 12 dolárov na osobu je prijateľná. Ak chcete ušetriť a nevadí vám počkať si, z letiska premáva medzimestská linka č. 282 priamo do Eilatu: www.elalpa.org.

Ubytovanie v Jordánsku

Ceny ubytovania sú prijateľné. My sme si vyskúšali apartmán, lepší hotel i beduínsky sta a na záver sme skončili v luxusnom eilatskom hoteli (v Eilate sú ceny ubytovania vyššie). Hotely sme hľadali priamo cez Booking.com.

Vstupné poplatky a víza

Poplatky ak cestujete z Izraela sú nasledovné: 29 eur/osoba a 21 eur ak ste skupina (odporúčam sa pripojiť ku skupinkám čakajúcim na hranici). S Jordan pasom a po odchode z Jordánska po pobyte minimálne 3 noci neplatíte víza.

Mena

V Jordánsku sa platí jordánskymi dinármi (JD), kurz 1 JOD=1.14 eur. V Izraeli platí izraelský šekel (ILS), kurz 1 ILS = 0,23 eur (kurz k 3.4.2018).

Vstupy do pamiatok, alebo koľko dinárov si pripraviť

O Jordan pase som už písala vyššie. Ponúka tri alternatívy (za 70 JD resp. 99 USD okrem ostatného jednodňový vstup do Petry, za 75 JD resp. 106 USD dvojdňový vstup do Petry a za 80 JD resp. 113 USD trojdňový vstup do Petry). Ak by ste sa o výhodnosti pasu chceli presvedčiť sami, na tejto linke nájdete jednotlivé ceny za vstupy do pamiatok: http://international.visitjordan.com/generalinformation/justthefacts/entrancefees.aspx.

Čo by som počas mojej cesty zmenila

Určite by som do Jordánska cestovala na dlhšie. Krajina je úchvatná! Na každom kroku je čo obdivovať a aj celodenný pobyt pri teplučkom Červenom mori by určite stál za to. Rovnako by som tak stihla aj Madabu a viac z prírodných krás, ktoré Jordánsko ponúka.