Ako dať za týždeň 3 grécke ostrovy + stihnúť pizzu v Itálii
Je skoro ráno a hoci som predošlú noc nezažmúrila oko ani na minútu, cítim, ako sa mi rozširujú zreničky a v hrudi čosi udiera čoraz silnejšie – konečne! Z lietadlového okienka sa pri východe slnka pozerám na z mrakov sa vynárajúce kontúry ostrova, ktorý mi je veľmi blízky a kde sa začína 8-dňová cesta po Iónskych ostrovoch. A ako inak, s mojou super sparingáčkou Džuly.
Sme tu! A toto nás naozaj nemohlo prekvapiť – skorý ranný bus z letiska mešká. Mešká asi 15, 20, 30 minút, už už chceme zobrať taxík, keď sa vyrúti autobus a v ňom ujo vodič popíjajúci grécke frapé, v ruke cigaretka. Najprv do nás sto čertov, no, keď pozdraví so širokým úsmevom “kaliméra” neostáva nám nič iné, ako sa hodiť na grécku „siga siga“ vlnu. Vitajte na Zakynthose!
Smerujeme do Tsillivi, populárneho strediska s množstvom baríkov, taverien, hotelov a pieskových pláží, z ktorých najznámejšia je Barracuda s párty hudbou a dobrými drinkami. Upravené mestečko má skvelú polohu – len pár kilometrov od hlavného mesta a približne v strede ostrova, odkiaľ sa dostanete ľahučko všade. Kufry len odstavíme na izbe a už bookujeme auto na najbližšie tri dni. Cez hlavné mesto Zakynthos letmo prefrčíme a už sa vidíme na polostrove Vassilikos, ktorý je najzelenšou časťou ostrova s mimoriadne okúzľujúcou prírodou.
Zastavujeme na najjužnejšom mieste, pláži Gerakas, preslávenej výskytom chránených korytnačiek kariet, ktoré do piesku kladú vajíčka a ich hniezda ochraňuje partička dobrovoľníkov, ktorí sa starajú o to, aby sa vyliahnuté korytnačky dostali bezpečne do mora a nespálilo ich slnko na horúcom piesku. Na pláži je zámerne umiestnených len pár lehátok, vďaka čomu tu panuje neskutočný pokoj. Aj my by sme si chceli dopriať pár minút šlofíka na slnku, a tak striehneme na obľúbené pláže v okolí: Porto Roma, Agios Nicolaos, Banana, Porto Zoro a parkujeme na mojej obľúbenej Porto Azzurro, kde si môžete užiť celý deň pri dobrej hudbe a naozaj fantastických drinkoch namiešaných zhovorčivým alchymistom Steliosom.
Večer sa nesie v znamení prechádzok hlavným mestom s prístavom, ktoré bolo pred nedávnom zrenovované a pôsobí veľmi príjemne. Milovníkom nočnej zábavy odporúčam podniky Base a Avant Garde stojace hneď oproti sebe, kde sa môžte aj troška povykrúcať, alebo ako to robia Gréci – len tak si prešľapovať na miestečku.
Nový deň = nové zážitky. Začíname v Lithakii, kde sa nachádza slávna výrobňa olivového oleja, ktorý odporúčam si zo Zakynthosu odviesť. Je fenomenálny! Cesta pokračuje k rozhodne najkrajšiemu miestu na ostrove a … je mi hanbou, že som ho po mojich 5 návštevách ostrova uzrela až teraz… Nádherná vyhliadka Keri s taverničkou, odkiaľ sa naskytá rozprávkový výhľad na dve skaly v gýčovo modrom mori – Mizithres (podľa gréckeho syru). Tu prebieha takisto moje “poprvé” pri ochutnávaní tradičného gréckeho dezertu galaktoboureko. Vedeli ste? Nad vyhliadkou Keri vlaje najväčšia vlajka Grécka na svete zapísaná v Guinessovej knihe rekordov.
Ďalšou zastávkou je Porto Limnionas, prírodný bazén akoby vtesaný do skál s možnosťou zaplávať aj do jaskyne. Brr, voda tu je celkom studená. Za zážitok to však určite stojí!
Veľmi som túžila Džulke ukázať zakynthoský skvost, slávnu pláž Navagio, avšak po nedávnom zosuve časti skalky bola celá oblasť uzavretá. Tak sme si cvakli aspoň reliéf západného pobrežia (aj s touto Afroditou) a pomysleli si, že aspoň máme dôvod sa na ostrov vrátiť.
A večer, ten stál za to… Naši grécki priatelia, rodina, ktorú prezývam mojou gréckou rodinou, nás pozvali na večeru v reštaurácii, ktorá bola posadená do olivového hájika v mestečku Tragaki. Servírovali tu vynikajúce chuťovky z tradičnej gréckej kuchyne – čerstvé morské plody, šaláty a k tomu výborné domáce vínko. Tieto chvíle si vždy užívam naplno, s ľuďmi, ktorí sú jednoducho skvelí a ktorých zbožňujem. Giamas!
Tretí deň na Zakynthose sme prežili bohémsky – ranné frapéčko v hlavnom meste, prechádzka na vŕšku Bohali nad prístavom s krásnym výhľadom na mesto, prezeranie hovadiniek v suvenírových obchodoch, smútenie za Zakynthosom a príprava na večernú cestu na ďalší z ostrovov, Kefalóniu.
Cesta loďou z najsevernejšieho prístavu Agios Nikolaos do kefalónskej Pessady trvá necelé dve hoďky. Dajte si však pozor, z prístavu na Kefalónii večer neodchádzajú žiadne autobusové spojenia, a taxíky vás výdu na draho, preto odporúčam požičať si auto už od večera. My sme to nechali na ráno, a to bola chyba…
Po rannom vstávaní o 11, kedy sme zmeškali autobus do hlavného mesta sme zistili, že nám v meste nikto auto na dva dni nepožičia. Mali sme však šťastie a narazili na super chlapíka, ktorý nás odviezol priamo do Argostoli, aj s našimi batožinkami. Odtiaľ sme pokračovali busom do strediska Sami na severe ostrova. Sami je pekné pokojné prístavné mesto, ktoré sa preslávilo filmom Mandolína kapitána Corelliho s Nicolasom Cageom, ktorý sa tu natáčal a vďaka ktorému tu turizmus zažíva boom dodnes. Sú však aj krajšie miesta, ktoré stojí za to navštíviť.
Berieme auto a mierime do malebného mestečka Assos s farebnými domčekmi akoby vytsrihnutého z rozprávky. Určite nevynechajte prechádzku k benátskej pevnosti, ktorá sa vyníma na protiľahlom vŕšku, odkiaľ si môžete urobiť naozaj krásne fotky. Ďalšou zastávkou je najpopulárnejšia pláž ostrova, Myrtos, ktorú však stíhame až pri západe slnka.
Kefalónia pôsobí obrovsky. Najvyšší vrch meria až 1700 metrov a je najväčším ostrovom z iónskeho súostrovia. Nájdete tu množstvo lesov, olivových hájov a grécku raritu – jaskyňu Melissani, ktorej sa prepadol strop a ktorej dno zaplnila krištáľovo priezračná voda. Z mestečka Sami je to sem len 5 minút cesty a môžte sa tu počlnkovať aj so šarmantným gondolierom. Na opačný smer od Sami objavíte prekrásnu pláž Antisamos, ktorá patrí k TOP plážam Kefalónie.
Z prístavu celkom na severe ostrova vo Fiskarde sa vydávame na tretí z Iónskych ostrovov – Lefkádu, kam sa ja osobne teším najviac!
Po celkom divokej plavbe v rozbúrenom mori kotvíme v Nidri na východe Lefkády, živom stredisku s množstvom barov, reštaurácií a obchodov. Pôvodne sme mali v pláne chytiť prvý bus do hlavného mesta, no, rozhodli sme sa zregenerovať pri jednom drinku, a že počakáme na ďalší. Stretli sme tu zaujímavých ľudí, a ako sa hovorí, pán boh mieni, človek mení (či naopak?) prišli sme k peknému ubytku aj super káre v Nidri. Tak sme zostali.
Skoro ráno sme sa vydali objavovať NAJ miesta ostrova plné očakávaní a veľkých plánov stihnúť aj Pargu – prímorské mestečko na pevnine. Prvým šokom pre nás bola lefkádska príroda. Pripadala som si ako v nejakej veľmi hornatej krajine – “waw” z úst mi stále znelo.
To však ešte nebolo to pravé „uau“. Dostali sme sa k západnému pobrežiu, ktoré nám doslova vyrazilo dych! Toľkú krásu som počas môjho putovania Gréckom naozaj nezažila! Veľkolepé antré k najkrajšej pláži ostrova, Porto Katsiki, ktorá sa každoročne umiestňuje aj na zozname TOP pláží Európy, ma totálne zobralo. Akoby do mora vysypali biely prach, ktorý zafarbil vodu na svetlo azúrovú, ktorá postupne prechádza do celkom tmavej až na samom horizonte. Prvá vec, ktorá mi prišla na um, bola: “tu nie som posledný krát” a už som si v hlave premietala, koho sem bezpodmienečne vezmem.
Samotná pláž je úžasná, s malými bielymi kamienkami. Rovnako krásna je aj Egremni Beach, pár kilometrov severnejšie, ktorá bola však kvôli divým vlnám uzavretá. Cez horské dedinky, priesmyky a panenskú lefkádsku prírodu sme prešli celkom na sever, a po ceste vzali ešte dvoch stopárov, ktorí, ako sa ukázalo, pochádzali z Česka a tiež boli ostrovom ohúrení. Plány pozrieť si Pargu však zlyhali po správach, že sa do Iónskeho mora blíži cyklóna. Nebudem klamať, že som nezačala tak trochu stresovať… no odlet z Lefkády sme napokon zvládli načas a bez problémov a ako sa ukázalo, dobré počasie dám vydržalo aj v Taliansku.
Prilietame do Bari, ktoré nás zaujalo kvôli jednej veci. V kraji Apúlia, približne 55 km od Bari, leží slávne mestečko Alberobello, ktoré bolo vďaka svojej jedinečnosti zaradené aj na zoznam UNESCO. Pečo? Nachádza sa tu asi 1500 domčekov s kruhovým pôdorysom a bielou maľovkou, ktoré už z diaľky pôsobí čarovne! Kedysi, približne v roku 1700 tu bol zavedený systém stavby z tzv. suchých kameňov, bez použitia malty, vďaka ktorému boli obyvatelia oslobodení od platenia kráľovských daní. Dnes je miesto živým múzeom a nájdete tu množstvo pouličných umelcov aj úžasnú gelatériu, kde som mala asi najlepšiu zmrzlinu v mojom živote!
Spokojné a plné zážitkov z cesty sadáme do vlaku, ktorý mieri naspäť do Bari, kde stíhame ešte fantastickú pizzu s prošútkom, a odkiaľ už nás čaká let naspäť domov.
8 bujných dní popretkávaných nezabudnuteľnými zážitkami je za nami a už sa zase tešíme, čo jedna z nás vymyslí za super trip. Lebo spomienky z ciest, tie zostanú navždy…
Ak si chcete pozrieť príbeh z nášho tripu „bez cenzúry“ na Instagrame, kliknite sem 🙂
0 comments on Ako dať za týždeň 3 grécke ostrovy + stihnúť pizzu v Itálii